Učená právnická spoločnosť Vám prináša výber fotografií z odbornej konferencie s medzinárodnou účasťou „Šport a právo“.

Článok približuje podstatu spolupráce medzi FC Barcelona a detským fondom OSN - UNICEF cez sprostredkovanie informácií o právnej forme a filozofií klubu vzhľadom na španielske vnútroštátne neziskové právo. 

Môže napriek týmto nezvratným procesom jeho profesionalizácie a komercionalizácie stále byť športový klub - právnická osoba súťažiaca veľmi úspešne dokonca vo vrcholovom, profesionálnom športe prirodzenou, aj keď veľmi špecifickou súčasťou neziskového sektora a veľmi úspešne s ním a jeho poprednými subjektmi na synergický prospech všetkých spolupracovať?

Autor sa v predkladanom príspevku snaží uvažovať o možnosti vyvrátenia tvrdenia, že športová činnosť je len jedna a nie je možné ju ďalej deliť na jej ďalšie - akési podskupiny či formy. Na základe vzťahu medzi športujúcim subjektom a športovým klubom či iným subjektom, na základe odplatnosti, prípadne na základe neexistencie týchto skutočností uvažuje o možnosti rozdelenia športovej činnosti na jej ďalšie druhy. Formuluje definíciu profesionálneho výkonu športovej činnosti, poloprofesionálneho a amatérskeho výkonu športovej činnosti.

V predkladanom príspevku sa autor venuje inštitútu novácie v športovom práve. Jej výskyt v zmluvných vzťahoch medzi športovým klubom a profesionálnym športovcom spôsobuje už na prvý pohľad nemalé právne problémy. Pravidelné nevyplácanie mesačnej odmeny za výkon športovej činnosti športovým klubom športovcovi sa na základe jej existencie môže stávať bežným pravidlom, voči ktorému sa hráči nemôžu brániť. Dá sa opísaná situácia riešiť a dokázal by ju odstrániť národný športový zväz? Tri návrhy, ktoré autor predkladá by mohli byť impulzom k začatiu dišputy o možnostiach a potrebách riešenia opisovaného faktického stavu.

Zavedením "podvodného/ bazénového videorozhodcu" by sa do športovej oblasti vodného póla zaviedol inštitút, ktorý by úroveň a kvalitu tohto športu posunul na neporovnateľne vyššiu úroveň, no v prvom rade by ho očistil od brutálnych a úmyselných faulov, ktoré sa v súčasnosti pri jeho realizoavní dejú na dennom poriadku - paradoxne, pod hladinou vody.

Odborná konferencia „Šport a právo – Fair play nielen na ihrisku“, ktorá sa konala v dňoch 3.- 4. októbra v Poprade bola konferenciou zameranou na otázky športového práva s vlastnosťou ojedinelá, no v žiadnom prípade nie náhodná – bola pokračovaním zreteľnej vízie. Bola pokračovaním vízie členov Učenej právnickej spoločnosti, ktorí ju v spolupráci so Slovenským futbalovým zväzom a ďalšími partnermi zorganizovali už po druhýkrát. Konferencia Šport a právo má ambíciu stať sa tradíciou, hoc mnohí z účastníkov jej druhého ročníka zhodnotili jej status tradičná už počas jej konania.

Autor sa v predkladanom príspevku snaží v krátkosti charakterizovať možnosti legálneho uchopenia statusu športovcov v budúcnosti, a to najmä na pozadí pomenovania súčasného stavu. Autor formuluje buď "dvojprvkovú" štruktúru, alebo "trojprvkovú" štruktúru zákonnej úpravy statusu športovcov. Navyše, ak je pravdou, že prvok definuje množinu, autor pristupuje ku korekcii trojprvkovej štruktúry statusu športovca do jej ďalšej podoby v znamení autorovej vízie "jeden šport - jeden športovec - rozdielne úrovne výkonu športovej činnosti". Príspevok môže slúžiť ako podnet na odborné diskusie (nielen) pre potreby prípravy dnes prebiehajúceho projektu prípravy "návrhu Nového zákona o športe", ktorý je vedený pod gesciou Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky. 

Akýmsi „lightmotívom“ formulovania tohto krátkeho – na prax reagujúceho – príspevku je pohnútka autora ako člena Legislatívnoprávnej a etickej komisie Slovenského futbalového zväzu (ďalej len „LPaEK“) poukázať na možné praktiky športových klubov v podmienkach slovenského futbalu, ktoré by nemali existovať vôbec. Ak v rovine praxe skutočne existujú a nie sú iba fiktívne, natíska sa otázka, či si športové predpisy, ktoré ich umožňujú nevyžadujú nutnú zmenu, alebo či by pripravovaný „návrh Nového zákona o športe“ (ďalej len „NZOŠ“) nemal do tejto situácie zasiahnuť a normovať zakazujúcim spôsobom ich výskyt, ak to športové predpisy jednotlivých športov učiniť nedokážu.